Európsky fond pre návrat

Európsky fond pre návrat na obdobie rokov 2008 – 2013 bol zriadený Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2007/ES z 23. mája 2007 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov. Zodpovedným a certifikačným orgánom programu je Ministerstvo vnútra SR.

Európsky fond pre návrat podporuje:

• úsilie členských štátov o zlepšenie riadenia návratov vo všetkých aspektoch prostredníctvom integrovaného riadenia a zabezpečovania spoločných akcií alebo vnútroštátnych akcií v rámci zásady solidarity;
• zavedenie a zlepšenie organizácie a vykonávania integrovaného riadenia návratov;
• skvalitnenie spolupráce medzi členskými štátmi;
• účinné a jednotné uplatňovanie spoločných noriem pre návrat.

Európsky fond pre návrat v roku 2009 podporil projekt IOM Medzinárodnou organizáciou pre migráciu „Pomoc pri návrate a reintegrácii neúspešných žiadateľov o azyl a ilegálnych migrantov zo Slovenskej republiky do krajiny pôvodu“ – migrantom, ktorí nemôžu alebo nechcú zostať na Slovensku a ich želaním je bezpečne sa vrátiť späť domov. IOM týmto projektom realizuje svoj dlhoročný program asistovaných dobrovoľných návratov. Okrem samotnej realizácie programu dobrovoľných návratov je nosnou časťou projektu informačná kampaň, ktorá zvyšuje povedomie o dobrovoľných návratoch. Cudzí štátni príslušníci na území Slovenska, ktorým bola zamietnutá žiadosť o azyl alebo sú na našom území nelegálne bez povolenia na pobyt, môžu využiť  humánny návrat do krajiny pôvodu s IOM a jej asistenciu pri začatí nového života. Prostredníctvom humanitárneho návratového programu sa mohlo vrátiť zo Slovenska domov ročne v priemere 100 migrantov.

Európsky fond pre utečencov

Krajiny Európskej únie poskytujú ochranu jednotlivcom, ktorí boli nútení opustiť svoj domov z dôvodu prenasledovania, ohrozenia života, alebo inej vážnej hrozby. Právo na azyl je zaručené aj Chartou základných práv Európskej únie s ohľadom na dodržiavanie pravidiel Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 a Protokolu z 31. januára 1967 týkajúcich sa postavenia utečencov a v súlade so Zmluvou o Európskej únii a so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Európske inštitúcie stanovili záväzné pravidlá pre procedúru týkajúcu sa azylantov. V roku 2000 sa členské štáty EU dohodli na zriadení Európskeho fondu pre utečencov (ERF), ktorého hlavným cieľom je podpora úsilia vynaloženého členskými štátmi, aby sa utečencom a vysídleným osobám poskytli primerané podmienky prijímania a aby sa uplatňovali spravodlivé a účinné azylové konania s cieľom chrániť práva osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.  Európsky fond pre utečencov je nástrojom solidarity vytvoreným Európskym spoločenstvom v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Európsky fond pre utečencov:

• podporuje princíp solidarity medzi členskými štátmi a zabezpečuje rovnováhu pri ich aktivitách súvisiacich s prijímaním žiadateľov a azyl, utečencov a vysídlencov.
• podporuje snahu členských štátov zabezpečiť sociálnu a ekonomickú integráciu utečencov.
• poskytuje praktickú pomoc žiadateľom a azyl, utečencom a vysídlencov v prípade, že sa dobrovoľne rozhodnú vrátiť do krajiny pôvodu alebo v prípade, že nezískali nové štátne občianstvo.

Európsky fond pre utečencov (ERF II) na obdobie rokov 2005 až 2010 bol zriadený Rozhodnutím Rady z 2. decembra 2004 a je pokračovaním I. fázy ERF I realizovanej v rokoch 2000 až 2004. Implementácia ERF II sa skončila programovým rokom 2007. Nová fáza implementácie tohto fondu na obdobie rokov 2008 až 2013 bola ustanovená právnym aktom - Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady  z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov 2008-2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov.

Návratové projekty IOM podporené Európskym fondom pre utečencov

Európsky fond pre utečencov podporil projekty realizované IOM Medzinárodnou organizáciou pre migráciu v období rokov 2004 až 2008. Implementácia prvého projektu, Budovanie kapacít a realizácia Programu dobrovoľných návratov sa začala v októbri 2004 a bola ukončená v júli 2005. Okrem samotnej realizácie Programu dobrovoľných návratov, bola nosnou časťou projektu informačná kampaň zameraná na zvyšovanie povedomia o dobrovoľných návratoch medzi cieľovou skupinou. Počas 10 mesiacov trvania projektu bolo o programe  informovaných 132 migrantov z ktorých 78 sa rozhodlo pre registráciu a do krajiny pôvodu sa vrátilo 58 osôb.

Projekt Budovanie kapacít a implementácia Programu asistovaných dobrovoľných návratov do krajiny pôvodu nadviazal na projekt z roku 2005 a bol realizovaný od mája do novembra roku 2006. Podobne ako v roku 2005 bola v rámci projektu migrantom poskytovaná praktická pomoc vrátane návratového poradenstva, asistencie pri vybavovaní náhradných cestovných dokladov a víz či zabezpečenia leteniek. Počas 7 mesiacov trvania projektu bolo o programe informovaných 295 účastníkov skupinových a 49 individuálnych informačných stretnutí. V priebehu realizácie projektu bolo zaregistrovaných do programu návratov 60 osôb. Z počtu všetkých zaregistrovaných sa v priebehu projektu vrátilo do krajiny pôvodu  38 osôb. Cestovný doklad bol zabezpečený pre 21 osôb.

V súčasnosti prebieha tretia fáza projektu pod názvom Vytvorenie komplexného systému informovania o  programe Asistovaných dobrovoľných návratov a jeho realizácia so zreteľom na potreby migranta. Na základe skúseností získaných z predchádzajúcich projektov, IOM vytvorila program komplexnej návratovej starostlivosti pre cieľovú skupinu Európskeho fondu pre utečencov. Okrem prípravy a samotnej realizácie návratov zabezpečuje IOM prostredníctvom projektu žiadateľom ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a finančný príspevok nevyhnutný na pokrytie základných výdavkov po návrate do krajiny pôvodu.